Milí poslucháči, dnešné zamyslenie o táravej modlitbe napísal vysokoškolský pedagóg Matúš Demko. Číta Marián Šidlík.
„Chybná forma modlitby je táranie, záplava slov, ktorá udúša ducha.“ Tieto priame slová napísal Joseph Ratzinger ako pápež Benedikt XVI. v knihe Ježiš Nazaretský. Pri ich prečítaní som si uvedomil, že ide aj o môj problém: táram, táram, bez toho, aby som sa naozaj modlil.
Pri modlitbe sa usilujem ďakovať napríklad za prežitý deň i poprosiť o silu do ďalších snažení. Používam zvyčajné modlitby, ale aj vlastné slová. No často mi myšlienky odídu hocakým smerom a o modlitbe už niet potom ani chýru, ani slychu. Neviem, či je to zlá modlitba. Možno sa Pánu Bohu páči aj taká obyčajná, skromná, „amatérska“. Ale asi je niečo na tom pravdy, že veriaci by sa mal usilovať o „kvalitnejšiu“ modlitbu.
Dnes už emeritný pápež napísal: „Všetci poznáme ono nebezpečenstvo, že vyslovujeme len obvyklé formulky a duchom sme niekde úplne inde. Najlepšie sa dokážeme sústrediť vtedy, keď Boha o niečo prosíme v hlbokej núdzi alebo mu s radostným srdcom ďakujeme za prežité dobro. Najdôležitejšie však je to, aby - odhliadnuc od takýchto momentálnych situácií - bol v hĺbke našej duše prítomný vzťah k Bohu. Preto musíme tento vzťah neustále prebúdzať, neprestajne musíme k Bohu vzťahovať udalosti každodenného života.“
Pamätám si ešte ako dieťa, že sme si často opakovali poučku z katechizmu, že modlitba je rozhovor s Bohom. Vyzerá to ako lacná definícia, ale podľa mňa je v tom ukrytá hlboká pravda. Pri modlitbe by sme sa mali vedieť s naším Priateľom vedieť pozhovárať. Bratsky, normálne, nenútene. Toto je umenie. A kde je rozhovor, tam aj jeden druhého počúva.
A ako to Joseph Ratzinger napísal v knihe Ježiš Nazaretský, „čím viac je v hĺbke našej duše prítomné nasmerovanie na Boha, o to lepšie sa budeme modliť.“
Táravá modlitba Máte problém s prehrávaním? Nahláste nám chybu v prehrávači.
