Pri sledovaní niektorých futbalových zápasov môže mať človek pocit, tento šport má neblahý vplyv na duševné zdravie. Zdá sa však, že to nemusí byť len pocit. Za istých okolností to tak naozaj môže byť. Viac v dnešnom Spektre.
Hlavičkovanie sa nepriaznivo podpisuje na mozgoch futbalistov. Tvrdia to vedci z univerzity Yeshiva, ktorí pomocou magnetickej rezonancie preskúmali mozgy 37-ich amatérskych futbalistov rôzneho veku. Zistili, že hráči, ktorí hlavičkovali častejšie, mali v bielej mozgovej hmote mikroskopické zmeny zvyčajne pozorované u pacientov s traumatickým zranením mozgu. Takíto hráči podávali horšie výkony v poznávacích a pamäťových testoch. Vedci zistili aj hranicu, za ktorou sa nepriaznivé účinky hlavičkovania začnú prejavovať - vraj po 1 800 hlavičkách.
Vedci pracujú na myšlienke výťahu do vesmíru. Malo by to byť lano, jedným koncom zakotvené na Zemi, druhým koncom na obežnej dráhe, po ktorom by premávali kabíny na prepravu nákladov alebo ľudí. Ako hovorí Betsy Pugel z NASA, zatiaľ čosi také existuje len v podobe modelov.
"Sú to malé autonómne mechanické zariadenia, ktoré sa vedia šplhať. Pripevníte ich na laná a sú schopné putovať smerom nahor."
Hlavným prvkom výťahu do vesmíru je však lano samotné.
"Najprv treba vyvinúť lano, pretože musí byť veľmi dlhé a nemôže byť veľmi ťažké. Preto sa skúmajú rôzne možnosti unikátnych štruktúr, napríklad z kompozitov alebo uhlíkových nanorúrok. Sú ľahké, pevné a schopné uniesť záťaž."
Vedci sú presvedčení, že cestovanie do vesmíru výťahom je možné. Je to vraj naozaj len otázka nájdenia vhodných materiálov na
výrobu lana, ktoré by malo byť dlhé 36 tisíc kilometrov.
Nový výskum vedcov z Coloradskej univerzity dokazuje, že letné teploty v arktických oblastiach lámu všetky rekordy. V uplynulých sto rokoch boli najvyššie za ostatných 44 tisíc, možno až 120 tisíc rokov. Vedci to zistili pomocou analýzy plynových bubliniek vo vzorkách prastarého ľadu. Dá sa z nich vyčítať množstvo informácií o vývoji podnebia v dávnej minulosti. Odhaľujú napríklad to, že súčasné zohrievanie arktických oblastí je vyššie ako doterajšie maximum spred 11 700 rokov, zo začiatku súčasnej geologickej éry, ktorej sa hovorí Holocén. Pozoruhodné je, že slnečné žiarenie bolo vtedy o 9 percent intenzívnejšie ako dnes.
Spektrum Máte problém s prehrávaním? Nahláste nám chybu v prehrávači.
