Pre našich predkov bolo samozrejmosťou, že sa mohli napiť čírej vody z mnohých studničiek...
Keby sa tak teraz mohli oni poprechádzať svojim chotárom, určite by ho len ťažko-preťažko spoznávali. Istotne by nenašli ani tie svoje čisté studničky, ktoré si tak starostlivo udržiavali, aby sa mali kde osviežiť pri robote na poliach a lúkach počas sparných letných dní... Aj keď ich nikto nikdy neučil nič o ekológii, ba toto slovo ani len nepoznali, predsa si to svoje lokálne životné prostredie zveľaďovali a chránili. Keď maličký človiečik videl, ako si jeho dedo načrel dlaňou čírej vody zo studničky v lese a vzápätí ju aj vyčistil, nemusel mu nikto nikdy viac vysvetľovať, že studničku treba na lúke či v lese vyčistiť, aby voda zostala čistá. Voda je najvzácnejšia tekutina v našom svete. život... Bolí ma srdce, keď vidím, že riavu kľukatiacu sa medzi skalnou tiesňavou cez kaskády v najodľahlejšom kúte nášho revúckeho chotára „zohavuje“ niekoľko pneumatík a igelitových vriec. Pri pohľade na pneumatiky povaľujúce sa pod vodopádmi je mi smutno. V každej kvapke vody sa zrkadlí obraz nášho postoja k tejto životodarnej tekutine. Ak sme schopní dívať sa do zrkadla zašpinených potov, riek a morí bez toho, aby sa v nás neozval hlas svedomia, potom u nás už zlyháva najzákladnejší pud sebazáchovy... K vode - tejto zázračnej liečivej tekutine obohatenej pri putovaní v horninách a pôde o mnohé minerálne prvky, by sme mali zachovávať úctu ako k jednému z najcennejších Božích darov na tomto pozemskom svete. Hospodárme ňou ako najrozumnejšie vieme, neplytvajme ňou. Držme sa hesla: „Ani kvapka nazmar!“ Len takýmto zaobchádzaním s darkyňou života si uchováme ako ľudské pokolenie nádej aj my na „znesiteľný“ život na tomto pozemskom svete.
Voda Máte problém s prehrávaním? Nahláste nám chybu v prehrávači.
