Takže takto - niekoľko športových udalostí uplynulých dní
Všetkých, pre ktorých je ekonomicky výhodné byť v kategórii euronadšencov riadne omína skutočnosť, že politicko - hospodárske fígle únie nechávajú bežného našinca chladným. Ale v týchto dňoch sa situácia čiastočne zmenila - mnohí Slováci lačne lapajú informácie týkajúce sa Nemecka, Francúzska či Rakúska. Ide však len o správy z hokejového zákulisia v súvislosti s majstrovstvami sveta. Naši reprezentanti sú v pozícii horolezca, chystajúceho sa na záverečný útok na štvrťfinálový končiar. Tam hore ich však nečaká mierne zaoblený kužeľ, ale strmá takmer neprístupná rímsa. V súboji s Nemeckom nás takmer strhla lavína, ale napokon sme sa udržali. Všetci medzi nebom a podnebím sledovali, ako sa v záverečnej tretine slovenský nebožiec zarýva do nemeckej skaly, aby v konečnom dôsledku šťastne narazil na bodonosnú žilu. Tú ale onedlho zatopil lotyšský príval. Podaktorí z našich pripomínali na ľade Lótovu ženu päť minút po obzretí. Našej obrane by sa veru zišlo zopár chárovských či graňákovských chromozómov, pretože v tomto stretnutí bola vskutku našou chromou zónou. Optimisti sa nazdávali, že pár hodín po tejto pobaltskej facke sa vyvŕšime na susedoch a mančaft rakúsky rozdrvíme na kúsky. V bránke súpera stál Starkbaum alias mocný strom, ale to nás sprvoti neľakalo - veď poučení Jánom Jonášom vieme, že do nízkej hory hromy nebijú. Rakúsku obranu sme úvodným zápasovým zásahom prebili dosť rýchlo, ale potom sme už búchali len nepresne. Rakúske vyrovnanie zabolelo a rovnako ako svojho času to rakúsko - maďarské neveštilo nič dobrého. To sa i potvrdilo v predĺžení a najmä v samostatných nájazdoch. Darkyňa víťazstva, rozmarná Viktória oslavovala práve v ten deň meniny a ktože by jej mohol zazlievať, že vľúdnym okom pohladila radšej Viedeň než Bratislavu. Slovenskí zakončovatelia opäť vynaložili mnoho úsilia, ktorým však iba vyzdvihli na piedestál slávy súperovho brankára. Koľký raz už... Na všetkých tých šampionátoch od roku 1996 vyrobili Slováci z brankárov protivníkov takmer toľko hrdinov ako Veľká vlastenecká vojna. Východoeurópsky favorit aj teraz v Helsinkách utŕžil viac, než sa čakalo. Riadny škrt cez rozpočet na úkor Ruska spravila zaznávaná francúzska ceruzka. Mnohí v nej videli len taký griflík, ale trikolóra predviedla nespochybniteľný hokejový grif. Keď si potom ani domáci Fíni nenechali vyrabovať komoru, zmrzol ruský úsmev podobne ako v Zimnej vojne. Pre slovenských reprezentantov to neveštilo nič príjemné, pretože orandať kožuch dvakrát vypĺznutému ruskému medveďovi je vždy náročná a nevďačná úloha. Nečudo, že tentoraz sme na ňu nedorástli. Zopár ráz sa zopakoval náš strelecký skrat, ktorý tak rozšíril objem našich bodových strát. Tých majú na tomto šampionáte najmenej zatiaľ Helvéti a to je podnetom na úplne nepodložené, no zaujímavé klebety. Súčasný Svätý otec, inak veľký fanúšik futbalu, vraj plánuje vytvoriť vatikánsku hokejovú reprezentáciu. Podobne ako v prípade pápežskej gardy by mala byť zložená práve zo Švajčiarov.
Športový fejtón Máte problém s prehrávaním? Nahláste nám chybu v prehrávači.
