Boris Filan: Mám jednu slabosť, strašne rád rozprávam fotografie

V najbližšej Pálenici budem mať dosť príležitostí. Zacestoval som do Čiech a vyspovedal som vynikajúcu vietnamskú fotografku. Nguyen Phuong Thao, ktorá žije dvadsať rokov v Prahe. Budem sa s ňou rozprávať o kráse, o ješitnosti a skvelých polievkach . O fotografických portrétoch aj o vietnamských nadávkach. Budeme len dvaja, Nguyen Phuong Thao a ja. Počúvajte Pálenicu v sobotu 19.9. po 11:00 v Rádiu Slovensko.
Jedna z najslávnejších fotografií na svete je portrét Winstona Churchila od Jusufa Karsha. Kým porozprávam ako vznikol musím trošku opísať vtedajšieho predsedu vlády Veľkej Británie.Winston Churchil bol ako divoký byvol, mocný, náladový, násilný a neovládateľný. Aj vďaka tomu bol uznávaný ako mimoriadna osobnosť. Hovorilo sa o ňom, že nikdy nešportoval, ale v mladosti bol vynikajúci hráč konského póla, získal Nobelovu cenu za literatúru , so Stalinom porazili v druhej svetove vojne Hitlera. Churchill bol tvrdohlavý, škriepny, bojovný a negalantný. Lady Nancy Astor mu raz povedala: „Keby ste bol mojím manželom, dala by som Vám do čaju jed!" Winston Churchill odpovedal: „A keby ste vy bola mojou manželkou, tak by som ten čaj vypil." Bol vtipný a ironický. Hovoril "Len deti, blázni a veľmi starí ľudia si môžu dovoliť hovoriť pravdu." Zdôveril sa novinárom: „Môj denný režim: do 11,00 úradovania v posteli, po obede hodina spánku, celý deň alkohol a cigary. Tak som poraziť Hitlera! " A moja najobľúbenejšia hláška: Churchill povedal: "Verím iba tým štatistikám, ktoré som sám sfalšoval." Jeho potrét od Karsha bola v tej dobe najčastejšie reprodukovaná fotografia v médiách. Vznikla takto: Churchill mal 30. decembra 1941, prejav v kanadskej poslaneckej snemovni. Karsha požiadali, aby pri tej príležitosti nafotil Churchillov portrét. Churchill v snemovni hovoril veľmi dlho. Keď Yusuf Karsh konečne dostal Churchilla pred objektív ten vyštekol: "Máte dve minúty. Ani o sekundu viac." Churchilla nikto vopred neinformoval, že ho budú fotiť. Bol unaveným, mrzutý a mal chuť na cigaru, tak si ju zapálil. Karsh požiadal britského predsedu vlády aby chvíľu nefajčil, ale ten odmietol. Karsh sa tváril, že musí upraviť svetlá , podišiel k Churchillovi a nečakane mu vybral cigaru z úst. Potom sa pomaly vracal ku kamere a nenápadne stisol diaľkový ovládač spúšte. Fotoaparát zachytil rozhorčený politikov výraz. Churchill bol šokovaný, urazený, rozzúrený. Bol to zlostný tučný chlap, mal veľkú mäsitú tvár, ktorá prezrádzala každú emóciu.

Na tej fotke hrá všetko, imperátorské ústa, pohoršené obočia, krutá zvislá vráska medzi ním a oči metajúce blesky. A predsa je ten chlap na fotografii sympatický, imponujúci a veľmi ľudský. Od Karsha to bol úžasný nápad, dokonalé načasovanie, božský okamžik pravdy. Spomína: „Povedal som mu vtedy: ´ Prepáčte pane!´a a bleskovo som mu zobral cigaru z úst. Cítil som, že má chuť roztrhať ma na kusy. Ticho, ktoré nastalo bolo ohlušujúce. Zrazu Churchill povedal vľúdne: „Urobte ešte jednu, budem sa usmievať." Spravil som ešte pár záberov, ale vedel som, že najlepší bude ten prvý. Churchill ku mne pristúpil, potriasol mi rukou a povedal: "Dokázali ste fotoaparátom skrotiť rozzúreného leva." Ten rozzúrený portrét preslávil Karsha na celom svete.

Fotografia na ktorej sa Churchil usmieva je oveľa slabšia. .