„Čakanie na vlnu mala ešte radšej ako samotnú jazdu. Sedela rozkročmo na doske, tvár mala obrátenú k útesom a bokmi sa prispôsobovala rytmu zvlnenej hladiny. Viezla sa na nej ako na koni a spomínala na Kaupo Boya z detstva na Havaji. Chvíľa predtým, ako príde ďalšia vlna a bude treba poriadne zabrať rukami, bola plná nezvyčajnej vznešenosti. Pozrela sa, koľko je hodín. Ešte jednu vlnu stihne. Ak to pôjde, rada by ju zjazdila celú. Nateraz však vychutnávala čas, keď sa len tak vznáša, zatvára oči a vyvracia hlavu. Slnko sa už prehuplo nad útesy a zahrievalo jej tvár. „Vás som tu ešte nevidel.“ Ballardová otvorila oči. Bol to ten chlap s doskou One World. Vyzeral ako milovník starých čias – nemal neoprén ani lanko, ale jeho pleť sa pýšila nádychom tmavého višňového dreva, akú získate rokmi na vode. Chystala sa na to, čo nevyhnutne príde: teritoriálne mužské pózovanie.“ Toľko úryvok ku knihe, ktorú vám predstaví Eva Pribylincová.
Michael Connelly: Čakanie
Máte problém s prehrávaním? Nahláste nám chybu v prehrávači.
Galéria
