Dnes si pripomíname okrúhle výročie vzniku Československa v roku 1918 – ale naša spoločná história sa intenzívne prelínala už v dávnych dejinách...
Dôkazom je aj Zemská výstava, ktorá prebieha na štyroch miestach v česko-rakúskom pohraničí a návštevníci kláštora môžu vo Vyššom Brode vidieť aj vzácny Závišov kríž.
Takmer 20 rokov mohli návštevníci kláštora vidieť len jeho maketu s podrobným popisom. Od roku 1994, kedy ho do kláštora vo Vyššom Brode previezli z katedrály svätého Víta v Prahe, bol originál uložený v trezore. Keď v apríli tohto roku premiestňovali Závišov kríž z trezoru do nepriestrelnej vitríny Rožmberského oratória, museli byť prítomní štyria plne ozbrojení ťažkoodenci a celý areál kláštora bol strážený policajnými hliadkami. Do miestnosti, kde je vystavený, môžu vchádzať len 12 členné skupiny, ktoré prechádzajú detektorom kovov. Vzácnosť tejto národnej kultúrnej pamiatky vysvetľuje kurátor výstavy, Jiří Franc.
Tento kríž mal v histórii 2 dôležité funkcie. Bol korunovačným klenotom uhorských kráľov a relikviárom. Teda zafíry, smaragdy a zlato nie sú jedinými cennosťami, ktoré v sebe skrýva.
Kde a za akých okolností bol Závišov kríž zhotovený sa presne nevie. Podľa najpravdepodobnejšej hypotézy bol kríž hlavným korunovačným klenotom uhorských panovníkov.
Panovníci boli právoplatnými cisármi a kráľmi iba vtedy, ak vlastnili pravé relikvie. Práve táto podmienka zohrala v histórii kríža veľkú úlohu. A aj vďaka nej nesie meno podľa Záviša z Falkenštejna.
Dobrodružný život Záviša z Falkenštejna skončil na popravisku v roku 1290, a to na základe rozhodnutia kráľa Václava II. Ten, aby utíšil svoje svedomie, vydal telo Záviša cisterciánom vo Vyššom Brode. Pochovali ho v Kapitulskej sále kláštora.
Kríž Máte problém s prehrávaním? Nahláste nám chybu v prehrávači.
