Hrady, kaštiele, ale aj slovenské vína, bylinkové čaje a dokonca aj medicínske implantáty – aj tie sú súčasťou pestrej zbierky, ktorými sa Slovensko prezentuje na svetovej výstave Expo 2025 v japonskej Osake. Ako sa páči japonským aj medzinárodným návštevníkom, zisťovala priamo na mieste Soňa Hagarová.
Slovensko na Expo 2025 v japonskej Osake Máte problém s prehrávaním? Nahláste nám chybu v prehrávači.
Pavilón, v ktorom má Slovensko expozíciu spolu s Izraelom, Ukrajinou, Slovinskom či Guatemalou, denne navštívi takmer 20.000 ľudí a pred pár dňami v ňom aj slovenské hostesky privítali dvojmiliónteho návštevníka. Podľa generálnej komisárky výstavy Michaely Kovačičovej japonskú aj medzinárodnú verejnosť zaujímajú prírodné krásy, ktorými sa Slovensko prezentuje na veľkoplošných obrazovkách, a najmä naše hrady a zámky, či kaštiele – najmä ak ponúkajú aj možnosť ubytovania.
„Minulý týždeň sme mali prezentáciu historických hotelov, táto téma ich veľmi zaujala, nakoľko takéto pamiatky v Japonsku nemajú. Prezentovali sme ich cez rôzne príbehy, od Báthoryčky po slávne osobnosti, ktoré tie miesta navštívili.“
Japonská rodinka s troma deťmi sa pre slovenské hrady a zámky nadchla vďaka interaktívnemu pexesu. Deti si síce nezapamätali ich názvy, no páčili sa im najmä tie ako z kreslenej rozprávky – a môžeme len hádať, či to platí pre bojnický, trenčiansky alebo niektorý ďalší z našich hradov. Obrázky pexesa sú, žiaľ, bez popisiek.
Riaditeľka expozície Michaela Bočkayová žartuje, že návštevníkov zaujmú aj samotné hostesky: „Lebo máme krásne Slovenky.“ Druhým lákadlom najmä pre deti sú pečiatky: „Na pečiatky sú špeciálne EXPO pasy. Majú sekcie rozdelené podľa farieb, my sme oranžová – a zbierajú pečiatky ako suvenír. Je to pre nich výzva a tie majú radi. Na našej pečiatke je Bojnický zámok.“
Aktuálne v slovenskej expozícii rezonuje aj téma Voda nad zlato. Verejnosť sa mohla zoznámiť s bohatstvom našich vodných zdrojov - od podzemných zásob Žitného ostrova, ktoré by dokázali zásobiť viac ako 16 miliónov ľudí, cez 1.600 registrovaných prameňov a desiatky liečivých kúpeľov, až gejzír Herľany či najstarší slalomový kanál na svete v Liptovskom Mikuláši.
Generálna komisárka Michaela Kovačičová zdôrazňuje, že Slovensko má takmer 2.000 termálnych a minerálnych prameňov: „Oni takú minerálku ako máme my nepoznajú, aj všeobecne je tu ťažké kúpiť nejaké mineralizované nápoje a vody. Týmto sme ich zaujali, pretože Slovensko je krajina, ktorá má dostatok pitnej vody. Tento týždeň tu prebehli rôzne prezentácie.“
Veľkou témou svetovej výstavy v Osake je aj udržateľnosť – a slovenská expozícia pripomína, že vodné elektrárne u nás predstavujú 17 % ročnej výroby elektriny. Slovenské elektrárne prevádzkujú 31 vodných elektrární, na Vodnom diele Gabčíkovo je ich ďalších 6, s ročnou výrobou vyše 2 miliónov MWh. Napriek tomu Slováci vodou neplytvajú. Kým viaceré západné krajiny si dali za cieľ znížiť spotrebu vody do 100 litrov na osobu denne do roku 2030, Slovensko túto úroveň dosahuje už dnes. Ďalšou tekutinou, ktorou sa slovenská expozícia pýši, je víno.
Pán Hiro Nišimura je kvalitou našich vín nadšený: „Milujem ich, je to skvelé víno.“ Dokonca do tej miery, že sa stal ich špecializovaným importérom do Japonska. Hovorí, že miestni obľubujú najmä suché vína. A tie slovenské v konkurencii obstoja tak kvalitou, ako aj rozumnou cenou.
